Rod: žena, vzor: matka, poddruh: dokonalá

Rod: žena, vzor: matka, poddruh: dokonalá

Rod: žena, vzor: matka, poddruh: dokonalá

Ženy vo všeobecnosti sú také zázračné bytosti. Ľudia si do nich reflektujú svoje predstavy o usporiadaní sveta aj priľahlých galaxií, s láskou sa ich snažia vtesnať do rôznych rámčekov a krabíc, rozhodujúc pri tom o ich (ne)kompetentnosti, a tak sa často potom ocitáme bok po boku Schrödingerovej mačke, ktorá tiež tak celkom netuší, či je živá a či mŕtva, ale s istotou vie, že o tom raz niekto rozhodne.

A tak sa veľakrát hovorí o ženách bez žien, lebo to, že majú volebné právo, ešte neznamená, že budú o sebe rozhodovať na legislatívnej úrovni, pozoš pozoš, odtiaľ potiaľ. Nič netreba preháňať, a demokraciu už vôbec nie, lebo sa nám ľahko môže stať, že skončíme ako Fínsko, budú nám vládnuť ženy a nedajbože ešte aj ratifikujú atómovú bombu vo forme Istanbulského dohovoru, čo by bol fakt prúser, lebo…vlastne neviem prečo. Ale asi aj náboženskí fanatici potrebujú vykazovať nejakú činnosť, keď už sú platení z našich daní.

Dojíma ma, ako sa voči dohovoru, ktorý bojuje proti násiliu na ženách, vyhraňujú muži, a najhlasnejšie kričia tí, ktorí bežne k ženám „nemajú dôstojnosť“ a ich verbálna obratnosť je nápadne podobná alkoholu-podmieneným bojovníkom za poriadok doma aj v zahraničí, ale najmä v miestnom podniku združujúcom slovenských hádzanárov a trojbojárov.

Fakt, že sa k šíku bojovníkov za zachovanie slováckej integrity pána domu pripájajú aj niektorí kňazi, ma nijakým spôsobom nešokuje. Poväčšine sú to tí istí, ktorí sa rovnako vášnivo zasadzujú aj o nadvládu nad našimi reprodukčnými orgánmi, de facto okliešťujúc ženu na pojem chodiaca maternica.

Inými slovami – matka. Matka pluku? Po náročnom a vyčerpávajúcom úvode (naozaj, to bol LEN úvod) som sa konečne dostala k premosteniu na tému, o ktorej som pôvodne chcela písať, ale rozhorčenie mi trochu skrížilo plány.

Ženy, matky, nositeľky rána a multitasking expertky, vysoko odolné jedince, ktoré nezdolá ani smrteľná mužská choroba na 6 a najviac otravná detská choroba ever tiež na 6, čierne diery rodičovského vesmíru, kvantovo konajúce, dych berúce, rozmery detských nôh ovládajúce zen-budhistky v zácviku – skromne.

Jeden by po tom všetkom možno rád povedal, že by si tie matky zaslúžili aj trochu pokoja a vlastnej integrity. Avšak mentálna atletika je šport nielen obľúbený, ale aj pomerne rozšírený, a tak sa žiaden pokoj nekoná.

Matka má totiž viacero veľmi dôležitých úloh, ktoré by mala plniti, inak za nekompetentnú vyhlásená bude, na verejnom, sociálnom priestore pranierovaná bude a navždy do análov zapísaná, že neschopnosť svoju odhalila a materský etalón svojimi činmi zneuctila.

Aby som vám uľahčila prípadné historické znemožnenie, spísala som definíciu dokonalej matky do bodov a na záver ponúkam aj hodnotenie na základe dosiahnutého skóre, aby ste teda vedeli, na čom ste, lebo nikto to nevie lepšie, ako test na internete.

1. Matka ako matka.

Tak toto je snáď všetkým jasné. Matka má byť v prvom rade matkou, teda starať sa o potomstvo, byť trpezlivá, empatická, vždy naslúchajúca, nikdy nekričať, nezvýšiť hlas, dopovať sa magnéziom (ideálne intravenózne), byť láskavá, ale aj prísna, byť dôsledná, ale aj zvoľňujúca, aj dovoliť, aj nedovoliť, aj rozmaznať, ale zase nie veľa, rozvíjať dieťa, ale nechať mu aj voľnosť, ale zase nie veľa, a preboha, hlavne žiadne pribináčiky!!! Čítať, písať, počítať, kresliť, vystrihovať, hľadať stratené algoritmy a diskutovať s dieťaťom o Fermiho paradoxe, ktorý ale sotva môže byť paradoxom, keď stačí jeden pohľad na náš parlament a každému súdnemu človeku je jasné, že toto musí mať nejaký prudko MIMOzemský pôvod.

Ak nedajboh púšťate deťom telku, rovno si dajte mínusový bod a vedzte, že zhoríte v materinskom pekle.

Inak sa môžete ohodnotiť na stupnici od 1 do 6, kde jednotku získavate za snahu niečo podobné hre aspoň iniciovať a šestku za poctivú hru s dieťaťom, za podmienky, že pri nej nespíte.


2. Matka ako kuchárka a upratovačka

Videli ste Wall-e-ho? Bola tam jedna postavička, taký mini robot, evidentne trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou spojenou s poriadkom a čistotou. V istom smere a istých momentoch sa s ním absolútne stotožňujem, najmä vtedy, keď po miliónty raz v daný deň upratujem bordel po babách a hovorím pri tom veci ako „mám to upratať ja? Upracem to tak, že to už nenájdeš!“ A iné šmakocinky. Alebo utieram večne zapatlané ruky/nohy/vlasy od jedla. Tričko nemením, kým plošný obsah škvŕn a fľakov nepresiahne 30 centimetrov štvorcových.

Vymýšľam, čo variť. Najprv otravujem kamarátky. „Čo dnes varíte?“ Potom Pantátu. „Čo mám navariť?“ Milujem jeho odpovede.

„Neviem. Mne je to jedno, já taky sním všechno, že jo.“
„Urob ….“ (A povie niečo, čoho varenie mi zaberie pol dňa)
„Už dlho sme nemali…“ (A povie niečo, čoho varenie mi zaberie pol dňa, a to je zároveň dôvod, prečo sme to už dlho nemali)
„Čokoľvek, len nech v tom nie je cuketa.“

Vždy, keď neviem čo uvariť, kúpim cuketu. Nevidím na tom nič zlé, cuketa je super. Ani pomstu by som za tým nehľadala. Cuketa je nevinná zelenina a s nekalým účelom sa nestotožňuje. Proste je to taký cuketový paradox, no.

Pýtam sa Evky, čo mám uvariť.

„Špagety.“
„Paradajkovú polievku.“
„Mrkvu.“

Mrkva tvorí 90% nášho jedálnička, prisahám, že miesto krvi máme betakarotén. Mrkva…a cuketa.

Za priaznivých okolností, keď sa mi podarí zdolať Mount Cooking Idea, ostáva ešte vypraviť sa do obchodu. S dvoma deťmi. Často sa stáva, že idem do obchodu na dvakrát, lebo aj keď si všetko svedomito napíšem, môj mozog je prehlušený Evkiným nikdy nekončiacim prílevom slov, otázok, odpovedí a praktických postupov pri výprave za koláčikmi, ktoré sa jej nakoniec takmer vždy podarí vyjednať. Zároveň je treba dávať pozor na Ester, ktorá zhabe všetko, na čo dočiahne, pri každej príležitosti vylieza z vozíka a kričí na okoloidúcich.

Potom prísť domov a uvariť to. S dvoma deťmi. Zábava na pol dňa.

Trochu som sa opustila.

Takže. Variť. Ak varíte každý deň čerstvé jedlo, dajte si dva body.

Za polotovary si strhnite jeden bod a za mrazenú pizzu vás čaká rovnaký osud, ako pri tej telke.

Mrazená pizza pri telke? To snáď ani nemyslíte vážne. 5 bodov dolu!

Upratovanie – koľkokrát denne vysávate, toľko si dajte bodov. Ak zhŕňate hračky nohou, mínus jeden bod.


3. Matka ako manželka, partnerka a družka

Žena je vraj (čítala som) v prvom rade manželka, prípadne družka. Na to pozor, partner-muž-hrdina-dub-stroj je vždy na prvom mieste, tak ho nikdy nezanedbávajte, s deťmi si urobte poriadok a venujte sa jemu. Ale až po tom, ako upracete a navaríte. Alebo popritom. Alebo predtým. Ideálne by ste mohli využiť svoje kvantové schopnosti a naraz sa venovať deťom, domácnosti a mužovi / partnerovi / partnerke (preškrtni, čo sa nehodí). Ak neviete, ako na to, pozrite si film Watchmen. Chce to len jednu experimentálnu vedeckú komoru, v ktorej generátor rozloží vaše telo na mikročastice. Potom vám chvíľu potrvá, kým sa zase dáte dokopy, ale stojí to za to. Nič, čo by matka bežného rangu nezvládla.

Viete, deti raz odídu, ale chlap, ten vám pravdepodobne ostane na krku navždy. HA HA. Not even funny.

Tak sa o seba starajte, nech ste aj pekné, aj múdre, aj vtipné, aj duchaplné, vzdelané, rozhľadené, oholené, voňavé a všetko. A zuby si nezabudnite umyť. Nemáte za čo.

Takže – jeden bod za oholené nohy, dva body za umyté zuby. Tri body za prehľad o počasí.

V prípade, ak jediné, po čom večer túžite, je zavesiť partnerovi / partnerke miesto seba na krk deti a zavrieť sa na hodinu do kúpeľne, kde sa vás NIKTO nebude dotýkať, a potom rovno z vane hodiť šípku do postele a predstierať kómu, dávam vám cenu útechy – pol boda.

Ak máte za ženu ženu, darujem vám 5 bonusových bodov, lebo si myslím, že každá manželka by si zaslúžila manželku, takže vám tak trochu závidím. Páni katolibanci sa síce tvária, že je to vec slobodnej voľby ale…. trt makový. Keby to šlo, už som dávno na ženy a nepíšem tento text.

4. Matka ako priateľka

Žena ako sociálna bytosť. Budem stručná, lebo udržať si kamarátky po tom, ako sa stanete matkou, je často náročnejšie, ako vznietiť v deťoch lásku k umývaniu zubov.

Teda, za každú dobrú kamošku si dajte bod, a za bezdetnú dva body, lebo veľmi dobre viem, aké ťažké je pri otázke „ako sa máš?“ nezačať rozprávať o deťoch, ktorým sa venujete 24/7 a tiež viem, aké náročné je zadržať hysterický smiech, keď sa vám bezdetná kamoška posťažuje, že je nevyspatá. Ona, na oplátku, trpezlivo znáša mamičkovský plurál a absurdné debaty o zuboch a kakaní.

A tie úplne naj kamky vám dokonca neudelia ani jednu nevyžiadanú radu a ak máte šťastie na anjela v ľudskej koži, kúpi vám koláčik a prinesie home-made džemy (I love you, Honey-bunny).

Krutú realitu pri snahe o kamošovanie popri deťoch bohužiaľ často zosobňujú nedokončené vety, odseknuté myšlienky, neschopnosť nadviazať na predošlú tému, skákanie z jedného okruhu otázok a odpovedí do druhého a neodbytného pocitu pri odchode, že polovicu vecí, ktoré ste chceli povedať, ste si nestihli ani len pomyslieť.

Ale viete čo? Kamošky sú ako záchranné koleso. Sú esenciou pre zachovanie posledných zbytkov zdravého rozumu a prístavom nádeje. Že je to len obdobie. Od narodenia – až po dospelosť.

5. Matka ako žena a ľudská bytosť

Otvoríte internety, a tam, okrem vyskakujúcich ZARUČENÝCH RÁD ako vychovať šťastné dieťa a článkov pod súhrnným názvom „7 chýb, ktorých sa dopúšťa každý rodič“ na vás tiež vyskakujú predátori vo forme self-manažmentu a teda, že sa popri všetkej tej bizarnej kolotočárskej diskotéke s názvom materská dovolenka máte venovať aj sebe. Jasné? Lebo spokojná matka – spokojná rodina. Zo šťastnej matky čerpá celá rodina. Nedopustite, aby ste vyhoreli! Nájdite si koníček! Ideálne dva! Choďte behať! Na masáž! Behajte na masáži! Venujte si aspoň polhodinu denne! Staňte sa kvantovou časticou a vráťte sa v čase a máte aspoň 20 percentnú šancu, že to stihnete.

To posledné menované je väčšinou tá najreálnejšia možnosť.

MOŽNO, ak by sa ľudia, ktorí píšu dané články, nad sebou zamysleli a miesto cielenia na matku by cielili na druhého rodiča a vystreľovali nadpisy ako „Hej, druhý rodič! Vezmi dnes svoje deti von!“ „Doprajte žene hodinu samoty!“ „Dnes varíte vy – 7 tipov ako to stihnúť popri kúpaní detí“ alebo „Šokujúce odhalenie! Je to aj vaša domácnosť – 10 indícií vedúcich k odhaleniu tajomstva domácich prác, aneb Home: cracking the code of vacuum-cleaner and dishwasher“ – možno, čisto teoreticky, by ženy prestali mať pocit, že ak deň nebude mať aspoň 36 hodín, me-time ostane v prudko teoretickej rovine. Vlastne nie. Houby teoretickej. Hypotetickej. Tak.

1 bod za každú hodinu týždenne, ktorú venujete IBA sebe.

6. Matka ako pracujúca jednotka

Blížime sa do finále. Toto je čerešnička na torte. Práca popri materskej. Ešte ju nemáte? Ste lenivá domáca puťka. Pracujete popri deťoch? Ste odporná kariéristka. Nech sa páči.

A ak máte to šťastie a vaše dieťa chodí do škôlky, ste ešte aj krkavčia matka, ale to potažmo ste tak či tak, lebo kariéristka. Ale keďže určite rady zbierate tituly (lebo to kariéristky robia), tak si k nim prihoďte aj tento.

2 body za prácu popri deťoch. Bonusové.

Vy, ktoré ste večer rady, že môžete odpadnúť do postele, alebo vy, ktoré ste sa proste rozhodli venovať IBA deťom, lebo vás to nebodaj baví, mám pre vás cenu útechy, pre zmenu žiadne mínusové body. Lebo tento test dáva zmysel rovnako, ako potravinová sebestačnosť Slovenska.

7. Matka ako prenosný počítač, kalkulačka a kalendár v jednom

Pripadáte si občas ako kancelárska aplikácia? 2 body.

Pripadáte si ako kancelárska aplikácia drvivú väčšinu času (prípadne stále)? 5 bodov.


Veľkosť topánok a číslo oblečenia, meno pediatričky / pediatra, prehliadky, očkovania, zubná hygiena, mená ich učiteliek a učiteľov v škôlke a/alebo v škole, tréningy, súťaže, mená a príbehy ich kamarátov a kamarátok, narodeniny, meniny, oslavy, Vianoce, chanuka, zoznam goes on and on.

V prípade, ak máte dieťa s diagnózou si tento zoznam vynásobte troma a umocnite bojom so štátnou byrokraciou a naším premakaným sociálnym systémom, na ktorý sa môžete spoľahnúť asi rovnako, ako na ruské dodávky ropy.

Ak máte pocit, že na všetko zabúdate a veci vám z hlavy samovoľne vypadávajú, predstavte si totálne narvaný trolejbus a jedného entuziastu, ktorý sa rozbehne, vrazí do stredných dverí a nejakým zázrakom sa tam nacpe.

Pritom reálne proste z predných dverí následkom spôsobeného tlaku niekto vypadol. Tadá! To bol váš termín ku gynekologičke. A ten entuziasta, to bol termín ďalšieho rodička.

Kalendár vraj znesie veľa, ale ani ten vás nespasí, najmä v tom prípade, keď vám myšlienka vypadne skôr, než ju stihnete zapísať.

Áno, aj toto je skutočný život v Bratislave.

To najlepšie na koniec- vyhodnotenie testu!

40 a viac bodov – Dokonalá matka

Buď si cheatovala, alebo si fakt etalón božskej dokonalosti v obore (Majka!) matiek. Titul dokonalá matka ťa oprávňuje zamoriť svet internetových diskusií morálnym poučovaním o tom, že všetko je to IBA O TOM, AKO SI TO ZARIADIŠ. Ak si dosiahla 50 bodov, máš právo vytasiť aj vety ako „môžeš si za to sama“ alebo „to JA na tvojom mieste by som…!“ Raz darmo, proste si super. Maj prosím, zľutovanie, s tými neschopáčkami, ktoré si to proste nevedia zariadiť. Pác a pusu na to, pánboh ti to vráti na deťoch.

Alebo…môžeš zajtra deckám kúpiť pribináka a mrazenú pizzu a symbolicky tak vyjadriť svoju sú-ná-le-ži-tosť s tými menej schopnými. Vždy k službám!

20 až 39 bodov – takmer dokonalá matka

Almost there! Makaj! Ty to dáš! Mesiac si odpusti hranolky s kečupom a máš to v hrsti!

Ak nezamakáš, navždy ostaneš v šedej zóne takmer dokonalej matky, kedy to síce o sebe vieš, ale nemôžeš to ostatným matkám chrstnúť do tváre, lebo ti to povedal tento test.

Sú to prísne pravidlá, ale o to menej dávajú zmysel.

10 až 19 bodov – normálka

Gratulujem, spĺňaš definíciu 50 percentnej matky, ktorá podľa väčšiny psychológov stačí k tomu, aby celá rodina prežila v zdraví a relatívnej psychickej pohode. Zaslúžiš si horalku a hoverboard.

9 bodov a menej – lenivá matka

Aby som trochu zatraktívnila toto špeciálne posledné miesto v materskej olympiáde, viete, čo je skvelé na dne? Že sa už nedá klesnúť hlbšie.

Žarty bokom, toto je vážna vec…a ty máš na seba proste priveľké nároky. Niekedy je fajn na konci dňa sa zamyslieť – prežili sme dnešok bez ujmy na zdraví? Prežila väčšina rodiny tento deň bez ujmy na zdraví? Chutila deťom viac pizza so šampiňónmi, alebo bez? Existuje niečo ako príliš veľa koláčikov? (Neexistuje)

Som. Dosť. Dobrá.

Nie je NIČ zlé na tom, byť lenivou matkou. A to nepíšem preto, že sama ňou som. Čestné. Lenivé. Matkovské.

V konečnom dôsledku vás tie decká milujú tak či tak (lebo pizza a koláčiky). Alebo krupicová kaša. Akože KTO nemiluje krupicovú kašu? Špaldovú, samozrejme. Lebo aj lenivé matky majú úroveň…a voňajú po orieškoch. Nie kešu.

So znižovaním nárokov je ideálne začať od seba a tešiť sa z maličkostí a blbín, raz za čas si umyť vlasy, objať deti, dopriať si horúcu čokoládu… Vypustiť vetu „dnes som nič neurobila, len som sa starala o deti“ – starať sa o deti je totiž to najväčšie a najzodpovednejšie NIEČO, veď vychovávate budúcich platcov DPH a zodpovedných voličov. A empatických ľudí. Empatia do každej domácnosti, dnes je to prudko nedostatkový tovar.

A teda to NIČ – to robte, keď je vám dopriate byť bez detí. Robte nič a užívajte si to. Bez výčitiek svedomia. Popri tom VŠETKOM čo neustále riešite, máte plné právo raz za čas robiť fakt že NIČ.

Ja som inak ničnerobenie posunula do vyššieho levelu – niekedy nič nerobím aj počas toho, akoby som sa mala starať o deti a dala som tomu vznešený názov Slobodný rozvoj a voľná hra. Skvelé pre rozvoj detskej fantázie a kreativity, odporúča 9 montessori herničiek z 10tich.

Lebo nudiť sa je dobré. Z nudy sa rodí kreativita. Niekedy dobrá, niekedy zlá – záleží na uhle pohľadu. Aj tento text sa zrodil počas mojej snahy o ničnerobenie. Nie som si celkom istá, či si svet zaslúži viac takýchto textov – ale matky si rozhodne zaslúžia viac ničnerobenia. Bodka.



Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *