Moje dieťa sa nechce nosiť

Moje dieťa sa nechce nosiť

Tento článok som spísala už dávnejšie za účelom zhromaždenia tipov a trikov pri skúmaní, čo by mohlo dieťatku teoreticky vadiť – respektíve, akým chybám pri nosení sa vyvarovať a ako z nosenia spraviť čo najpríjemnejší a pohodlný zážitok pre oboch (a viac) zúčastnených.

Dieťa ako nosenec

Pri písaní vychádzam z predpokladu, že človek je biologicky nosenec, evolučne na nosenie prispôsobený a teda nosenie samotné je pre neho maximálne prirodzené a po pôrode „očakávané“ – tak ako je novorodenec „vyzbrojený“ inštinktom doplaziť sa k prsníku a prisať sa naň, rovnako má v sebe zakorenené inštinkty pre nosenie. Viac sa dočítate v tomto super článku od Aničky Pohořálkovej http://vbavlnce.blogspot.com/2013/06/biologicke-predpoklady-noseni-deti-aneb.html kde spomína aj odborníčku na biológiu ľudského chovania (humánna etológia) Evelin Kirkilionis ktorá tieto inštinkty podrobne skúmala.

Biológia verzus kultúra

Dieťa je však ovplyvnené nielen biológiou, ale aj kultúrou, ktorá ho obklopuje a v ktorej je počaté, do ktorej sa narodí a kde vyrastá. Keď to ešte skombinujete s jedinečnosťou povahy, keďže každé dieťa je iné a dokonale svoje, bolo by naivné myslieť si, že všetky deti budú zákonite nosenie milovať.

A tak je najdôležitejšie to, čo opakujem stále dokola a čo sa stalo mojou materskou mantrou (hneď po čokoláde a alkohole) – keď je spokojná mama a dieťa, nie je čo riešiť. Takže, ak vám vyhovuje kočíkovanie (prípadne iný spôsob transportu, videla som už všeličo), nie je dôvod trápiť sa a myslieť si, že ste horším rodičom, pretože podľa mojej teórie tu: http://lenivamatka.sk/2019/03/21/som-super-rodic/ ste super!

Čo teda ale robiť, keď je kočíkovanie no-go pre jedného (prípadne všetkých) zúčastnených, dieťa vám po zaujatí vertikálnej polohy plače, ale v šatke či nosiči to nie je o nič lepšie? Prípadne keď nosiť proste (z rôznych dôvodov) musíte, ako tomu potomkovi ukázať, že je to vlastne strašne fajn?

Poďme na to 🙂

V prvom rade chcem podotknúť, že tento článok čerpá zo skúseností a rád členiek skupín Nosíme naše deti na MK – https://www.modrykonik.sk/group/1862/detail/ a Nosenie detí s láskou na FCB – https://www.facebook.com/groups/222721941941936/ , mne iba prišlo praktické spísať ich do jedného článku (ak natrafím na doteraz nečítané a nepočuté, doplním!).

Čo teda robiť, keď sa vaše dieťa nechce nosiť, v šatke/nosiči vystrája, plače, odtláča sa, ničí vám úväzy, nervy a ružové predstavy o dokonalom nosení? Myslím, že je dôležité podotknúť jednu vec – nosenie má byť prospešné pre obe strany, t.j. pre matku aj pre dieťa. Nič nerobte nasilu, pokiaľ sa vášmu potomkovi páči viac v kočíku/na posteli/na zemi/, rešpektujte to, nenoste za každú cenu iba preto, že vy to proste tak momentálne chcete. Pokiaľ vám kočíkovanie nevyhovuje z dôvodov, ktoré sa odignorovať nedajú, poprípade vám váš pampúšik vystrája v kočíku ešte viac ako v nosiči či šatke, je dobré skontrolovať a vyskúšať rôzne veci – na niektoré je dôležité myslieť neustále pri každom nosení!

Takže, začnime!

Oblečenie

  • Oblečenie: je dôležité skontrolovať, či nie je dieťatku teplo/zima (to zistíte tak, že mu vopcháte prsty za krk, toto miesto by malo byť suché a teplé, ak je studené, treba vrstvu oblečenia pridať, ak mokré, ubrať)
  • Opäť oblečenie, a toto je podľa mňa alfa a omega pri nosení: čokoľvek, čo má dieťa na sebe, musí byť dostatočne pohodlné a umožňovať správne podsadenie! To znamená, že miesto „uzavretých“ dupačiek a polodupačiek je rozumnejšie voliť „otvorené“ konce, t.j. tepláky a ponožky. Poprípade dupačky aj o číslo väčšie, nech ho pri podsadení nič neťahá a netlačí. Jednoducho, pohodlie nadovšetko J To isté sa týka overalov – myslite pri ich výbere predovšetkým na pohodlie J
  • Tesná plienka – je dobré skontrolovať plienku, či nie je priveľmi natesno a netlačí bábätko
  • Viazať pri otvorenom okne alebo balkóne, niektoré deti to zvykne upokojiť a nie je im tak teplo
  • Menej je viac – týka sa to hlavne obliekania. Zipsy, gombíky, rifle, mikiny, bundy – toto všetko môže dieťatko tlačiť, keď to má oblečené na sebe v šatke či nosiči. Myslite na to, keď ho obliekate.

Pohyb

  • Ihneď po uviazaní/nahodení do nosiča utekať von – niektoré deti sú proste len zvedavé a nudia sa doma, iné zase upokojí rýchla chôdza, pohupovanie
  • Fitlopta – verný to spoločník mnohých nosiacich žien! Okrem toho, že jemné pohopkávanie na fitlopte dokáže často zázraky, vaše nohy a zadok sa vám tiež poďakujú J
  • Tanec! Skúste si pustiť vašu obľúbenú hudbu a zatancovať si s bábätkom v šatke či nosiči, myslím, že sa to bude páčiť vám obom J

Pohoda

  • Pohoda – t.j. kľudne dieťaťu zaspievajte počas viazania, zatancujte si s ním, pritúľte si ho a pomojkajte, ukľudnite ho – čokoľvek, čo ho spraví šťastným a spokojným. Nosenie nie je boj (aj keď viazanie divých detí tak mnohokrát vyzerá J)
  • Treba vystriehnuť, kedy má dieťa na nosenie náladu. Niektoré deti sa rady nosia keď sú unavené a potrebujú zaspať, iné zase keď sú oddýchnuté a chcú sa pozerať okolo a skúmať okolie. Treba vystriehnuť, kedy to vyhovuje tomu vášmu
  • Na nosenie zvykať postupne – vkladajte dieťa do šatky či nosiča spočiatku len na krátke intervaly, kým je spokojné, postupne intervaly predlžujte, choďte na krátku prechádzku, nech vidí, čo sa okolo neho deje, opakujem, nosenie nikdy netreba siliť, aby ste ho dieťaťu neznechutili – mali by ste si ho užívať obaja J
  • Pokiaľ je v nepohode matka, dieťa to vycíti – čiže je podstatné aj to, ako sa cítite vy. Treba si veriť, užívať si nosenie – ak sa bojíte, noste zo začiatku iba doma, keď sa osmelíte, šup von na krátky výlet, časom to pre vás nebude žiadny problém J
  • Keď sa s nosením začne neskôr, je to pre detičky predsa len zmena a niečo nové, a nie každé dieťa reaguje na takúto zmenu pozitívne. Preto treba byť pozitívny, trpezlivý a na nič netlačiť. Ukázať postupne dieťatku, aké je to super, byť v objatí J

Fyziologické potreby

  • Ak dojčíte, ponúknite prsník – v šatke či nosiči, toto sa mnohým osvedčilo
  • Vylučovanie – či už bezplienkujete alebo nie, deti vo všeobecnosti neradi vylučujú v šatke, čiže niekedy pomôže dieťa vybrať, „dať vycikať/vykakať“ a vložiť späť do šatky alebo nosiča.
  • Samozrejmá vec – skontrolovať, či dieťa nie je hladné alebo smädné J

Nosiaci štrajk

  • Nosiaci štrajk – objavuje sa okolo 3 a 7 mesiaca, čiže keď dieťa vie pevne držať hlavu, tak sa odtíska, lebo chce viac vidieť a viac sa obzerať, a neskôr keď začína loziť, je akčné a zvedavé na viac podnetov. Pomáha zmena polohy nosenia, pri prvom štrajku presunúť dieťa na bok, pri druhom skúsiť uviazať vysoko na chrbát, ideálne tak, aby videlo ponad ramená nosiaceho. Potom nastáva ešte tretí nosiaci štrajk, keď už dieťa chodí, väčšinou sa odmieta dať naviazať – ale netreba ani v tomto období úplne prestať nosiť. Stačí raz za čas naviazať, dieťatko sa po čase „vybehá“, začne sa pýtať na ruky keď ho budú bolieť nohy, a vtedy začína ďalšie nosiace obdobie – už nie také aktívne, ale stále fajn J

Nosiaca pomôcka

  • Ak máte nosič, je dobré vyskúšať aj šatku, mnohým deťom sa v nej páči oveľa viac. Tiež je možné, že mu je ešte nosič veľký a nedokáže tak roztiahnuť nožičky, toto môže dieťa bolieť a byť príčinou nespokojnosti a plaču – telo nosiča sa dá poprípade stiahnuť šnúrkou http://manduca-blog.com/2013/manduca-size-it
  • Je dôležité dbať na správnu poloha dieťaťa v nosiči a šatke – čiže kolienka vyššie než zadoček, nohy do M, zaguľatený chrbátik (závisí od veku dieťaťa) a hlava v takej výške, aby ste mu vedeli bez problémov dať pusu na čelo, viac info tu http://www.onoseni.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=90&Itemid=70 a tu https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/album/spravna-poloha-dietata-v-satke-ao6ccb/
  • Skúsiť iný nosič – s nosičmi je to často ošemetné, bábätká vedia byť veľmi vyberavé a nie v každom sa im páči. Vyskúšajte tých nosičov viac, ak sa vám dá.
  • Zrolovaná plienka za hlavou – sú deti, ktoré tento „golier“ vyslovene hnevá, pretože im znemožňuje hýbať hlavou (aj vás by niečo také asi naštvalo J )
  • Príliš dotiahnutá šatka / nosič – skúste trošku povoliť, popustiť, deti si často radi robia svoj priestor. Dotiahnite, až keď dieťa zaspí.
  • Iný úväz! Spôsobov viazania je nekonečno veľa, a zatiaľ čo väčšine detí vyhovuje stará dobrá klasika Kríž s kapsou dnu, iné budú spokojné v Dvojitom kríži alebo na chrbte (Batoh) či na boku (Robins hip carry).
  • Často sa detičky hnevajú, keď nič nevidia – sú v šatke či nosiči celé schované, tak im treba dopriať výhľad.
  • Viazanie na žabku s nohami vnútri v šatke či nosiči – toto môže u detí spôsobovať odrážací reflex a nepokoj, ideálne je viazať s nôžkami von (už od narodenia kľudne), či používať nosič, ktorý umožňuje dať dieťatku nohy von.
  • Na druhej strane, nožičky dieťatku nasilu nerozťahujeme – kľudne si ho položte na hruď a pozorujte, ako si ich uloží samé. A tomu prispôsobte viazanie / vkladanie do nosiča.
  • Nosenie čelom von na rukách – často sa stáva, že deti, ktoré sú nosené rodičmi na rukách čelom von, sa odmietajú nosiť čelom k rodičovi. V tomto prípade je fajn najprv nosiť na boku, prípadne na chrbte, a pomaly, postupne dieťatko učiť, že poloha čelom k rodičovi v sebe skrýva mnohé výhody, vrátane možnosti schovať sa pred príliš veľa podnetmi či cudzími ľuďmi.

Odvedenie pozornosti

  • Počas viazania dajte dieťaťu (v závislosti od veku) niečo na hranie, čo ho zaujme – toto je super hlavne pri viazaní na chrbát, lebo deti keď sa nudia, veľmi rady trhajú vlasy J
  • Deti často nebaví viazanie či manipulácia počas vkladania do nosiča – skúste tieto aktivity skrátiť na minimum času, nemusíte byť precízni, radšej rýchlo dajte dieťatko do nosiča / šatky, upokojte ho (vybehnite von, či na balkón, alebo rýchlo kráčajte či tancujte, ponúknite prsník) a až keď sa ukľudní, môžete úväz či nosič doladiť k vašej spokojnosti.

Separácia po pôrode a jej následky

Separácia – o tomto sa nehovorí a nepíše ľahko, keďže sa jedná o veľmi citlivé témy. Niekedy sa stáva, že po včasnej separácii po pôrode sa deti odmietajú nosiť (a aj dojčiť) – a toto sa dá riešiť iba obrovskou dávkou trpezlivosti a lásky. Niektoré deti, hlavne tie predčasne narodené, ktoré strávili nejaký ten čas v inkubátore, môžu na náhly úzky kontakt s rodičom (a dotyk celkovo) reagovať plačom – jednak z toho dôvodu, že im dotyky dovtedy mohli spôsobovať skôr bolesť, a tak sa ich organizmus nastavil na „nechajte ma na pokoji“ a druhak to môže byť skrz to, že sa u rodiča cítia v bezpečí a tak si môžu dovoliť dať von všetky tie bolesti a strachy, ktoré zažívali počas jeho neprítomnosti. Niektoré bábätká sa vyslovene potrebujú „vyžalovať“, vyplakať v náručí milovanej osoby. A dohnať všetky tie stratené chvíle. Jeden článok za všetky slová tu: https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/keby-ste-len-vedeli-to-co-ja-8t1gn1/

Je to len obdobie 🙂

Ako vidíte, dôvodov, prečo môže byť dieťatko nespokojné počas nosenia, môže byť skutočne veľa. A deti sú ešte také super, že to zakaždým môže byť iný dôvod a iná situácia 🙂 každá matka by si podľa mňa s kľudom mohla napísať do životopisu – Flexibilita je moje druhé meno!

Nezabúdajte na staré dobré – je to len obdobie! (Príde horšie 😀 )

P.S. Čo zaberalo najviac u nás? Pri Evičke to bola jednoznačne rýchla chôdza (spomaľ pod 20km/h a zomrieš) a u Ester zase kombinácia prsníka a pohybu. Neskôr sa už s nimi dalo dohodnúť, lebo napriek tomu, že obe sú výlučné nosenkyne, tak mi nikdy v šatke nevydržali bdelé extra dlhý čas a po zobudení sa doslova driapali von, v znamení „Vypusť tigra“. Ale keďže pre obe bola horizontálna poloha ekvivalentom bezkoláčikového dňa, nosenie bola spása pri oboch 🙂

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *