Som super rodič.

Som super rodič.

Článok pôvodne uverejnený na Modrom hojdaníku, mám ho stále rada, tak som ho len upravila a doplnila o aktuálne informácie (o ďalších super rodičoch).

Odkedy som sa stala matkou (stále tomu slovu tak nejak neviem prísť na chuť, ja a matka? Nepomýlili ste si náhodou dvere?? Som si takmer istá, že Žaneta z bytu číslo 27 je osoba, ktorú hľadáte!) pomerne dosť šokujúco ma to uviedlo do úplne iného sveta. Ten šokujúco iný svet by vystál na samotnú knihu (nič nové pod slnkom, ostatne), ale nechcem pokaziť moment prekvapenia ženám, ktoré dieťa ešte len čakajú – tak sa budem venovať iba tomu, čo ma zarazilo úplne najviac.

A tým je mamičkovské hejtovanie. Nikto totiž nedokáže hejtovať matku tak, ako matka matku. Seriózne, ani obstarožné tety so zaručene osvedčenými radami, ako z vášho nevychovaného spratka vytĺcť anjelské kučierky a dúhu miesto hovienka, sa nechytajú. Internet je plný matiek hejtujúcich iné matky, v podstate za úplne všetko od nevinného nastreľovania náušníc až po extrémne ťažké útoky na zdravie vo forme palaciniek s nutelou či Brumíka.

Kedysi som si tiež myslela, že všetko robím najlepšie. Ohľadom výchovy samozrejme, napríklad také háčkovanie mi vôbec nejde, a na kurzoch šitia si moju maminu raz zavolala naša učiteľka, aby taktne zistila, či náhodou nemám poruchu zraku (samozrejme že mám. Fakt. Prisámvačku!) No a časom som zistila že naozaj robím všetko najlepšie.

HA! To ste nečakali, že? Ale naozaj. Nie som síce dokonalá matka (zase to slovo!), robím čo sa dá. Často o sebe pochybujem. Sem tam (rozumej každý deň) mám chuť vystreliť vlastné dieťa na Mesiac. Na mesiac. Po hodine mi začne chýbať a noc bez nej si zatiaľ neviem predstaviť, je to proste mamin cecek, takže je jasné, že za to môže ona, a nie ja, lebo ja som strašne nezávislá a vôbec. (UPDATE – po obdržaní titulu „dvojmatka“ sa táto definícia presunula na momentálne mladšie dieťa, to staršie už naozaj prežije aj bezomňa a noc bez nej je zámienka na kýbel zmrzliny IBA PRE MŇA.)

Každopádne, za tri a pol roka matkovania (z toho pol roka dvojmatkovania) som si zažila všeličo, ale poučovanie o tom, ako iní ľudia vedia lepšie, ako ja, ako vychovať moje dieťa, to je proste stále BEST of the BEST hitparády Rodič FM. A tak som po čase dospela k vlastnému logickému záveru – som jedinečná, úžasná, a všetko robím najlepšie. Síce nie každý deň, ale tak vo všeobecnosti určite. Pokiaľ vám to neznie ako logický záver, vysvetlím.

Stretávam sa s rôznymi matkami. Dojčiace, nedojčiace, polo-dojčiace, dojčiace iba občas, nedojčiace vôbec, nosiace, nenosiace, kočíkujúce, nekočíkujúce, raw, vegan, paleo, eko, látkujúce, pamperskujúce, také čo doma varia, perú, zavárajú, a aj také, ktoré idú radšej von a do reštiky (baby friendly, pretože deti sú smrrrrť), super zdravé aj nezdravé, také čo barefootujú a také, čo netušia, čo to znamená. Maminky, ktoré so svojimi deťmi spia v posteli (hiiiiii!) a aj také, ktorých deti spia v postieľke (fiiiiiii!). Ale všetky majú spoločné jedno – každá z nich bola za niečo z vyššie menovaného hejtovaná. Okoloidúcim, predavačkou, poštárkou, zdravotným personálom, bezdomovcami, kamarátkami, rodinou, ale väčšinou – hanba – proste inou matkou.

Stretla som sa napríklad aj s večnou klasikou – do 6 mesiacov dojčenia: Ešte kojíš? Po šiestich mesiacoch dojčenia: EŠTE kojíš???

Nedojčiace mamičky sú kritizované za to, že nedojčia. Lebo fľaša je smrrrrť. Umelé mlieko je ekvivalentom kyseliny sírovej a tieto matky určite nedojčia preto, lebo sú hrozne lenivé a nechce sa im. Že áno. Jedine že by… nie. Ja osobne napríklad nedojčiace matky obdivujem, lebo s umelým mliekom je toľko oštary a práca okolo, ktoré by lenivá matka ako som ja, napríklad nikdy nezvládla, že proste majú moju úctu. A je úplne jedno, prečo robia to, čo robia. Aj keby sa rozhodli nedojčiť lebo chcú mať pekné prsia alebo proste preto, že im to príde divné, je to stále ICH VEC. Absolútne nikoho do toho nič nie je, a absolútne nikto nemá právo starať sa do toho, prečo robia to, čo robia, a nerobia niečo iné.

Dojčiace mamičky sú zase, naopak, kritizované za to, že dojčia. Buď dojčia pričasto („Prečo máš to dieťa vkuse na cecku?“), málo často, sú príliš zahalené, alebo naopak príliš odhalené, prípadne dojčia na verejnosti (preboha, bradavka!!!! Zbraň hromadného ničenia!), alebo dojčia strašne dlho, alebo dojčia príliš veľké dieťa („To ho chceš kojiť do maturity?“) a keď dojčia príliš veľké dieťa na verejnosti, nebodaj v reštaurácii (!!!) tak takáto ohavnosť obrovských rozmerov si zaslúži minimálne status na fejsbúku, prípadne samostatný článok v lokálnom periodiku. Lebo dojčiace matky sú také mrchy, a väčšina z nich je vlastníkom zbrojného preukazu triedy A, a ony vás, prisámvačku, môžu aj zastreliť, ak od ich obludných dojčiacich zámerov náhodou odvrátite zrak a pozriete sa niekam inam (napríklad do svojho taniera).

Nosiace matky je kategória sama o sebe, to sú tie, ktoré deťom krivia chrbtice a vychovávajú z nich nesamostatných jedincov neschopných chôdze, kočíkujúce matky sú zase tie krkavčie matere ktoré chcú mať od svojich detí pokoj a určite ich nechávajú vyrevať. A čo „teprve“ biomatky, vlastným telom brániace svoje dieťa pred diabolskými starými rodičmi s plnými vreckami toxických Brumíkov? A tie nezodpovedné mrchy, ktoré deti napchávajú palacinkami a dokonca im jedlo sem tam aj prisolia, tak tie tiež nie sú kompletné.

A barefoot? To sú tie, čo ich deti behajú bosé? BOSÉ?? OMG. Mrzačenie ortopedických rozmerov! Pomoc! Volajte RAK. Hneď a zaraz. Určite používajú aj látkové plienky, a to je zlé, lebo… (teraz mi fakt nič nenapadá) – ale tie, čo používajú jednorázovky, tak to sú jednoznačne eko-beštie, ktorým vôbec nezáleží na osude našej planéty.

Potom tu máme samozrejme montessori matky vychovávajúce budúcu intelektuálnu elitu – tie určite nemajú nič lepšie na robote iba terorizovať svoje deti farebnými guličkami, štipčekmi a zipsami, miesto toho, aby robili zmysluplnejšie veci, ako napríklad…varenie alebo čo. A čo matky džunglistky? To sú tie, ktoré nechajú deti zdivieť a miesto dôraznej edukácie si vyložia nohy na stôl, prípadne sa zavrú na záchode a na posedenie spráskajú celú čokoládu v rekordne krátkom čase (keď máte deti, stávate sa preborníkom na veľa vecí, vrátane kategórie „Ako otvoriť čokoládu vo vakuu“ alebo „Expresné žuvanie – cesta k dokonalosti“) – sociálku na ne!

Dokonca existujú matky, ktoré nedajú svoje deti do škôlky, lebo im je proste spolu dobre a svojou neustálou prítomnosťou im spôsobujú doživotnú traumu a sociálnu depriváciu, keďže ich ochudobňujú o detský kolektív (lebo však také matky nikam nechodia, iba sedia doma na pérdely a robia to…montessori) – no a potom tu máte opäť tie sebecké beštie ktoré každé ráno násilím odvlečú dieťa do štátneho školského zariadenia a tam ho priviažu o radiátor a idú domov otvoriť tú fľašu šampusu a zjesť kýbel zmrzliny. Mojej sestry bratranca teta to videla. Ci pána!

A tak som došla k veľmi prelomovému (applauz) a šokujúcemu zisteniu, že som super. Pretože nech budem akákoľvek, a robiť čokoľvek, vždy, úplne VŽDY sa nájde niekto, kto si nájde niečo, čo na mne a mojej výchove a mojom dieťati skritizuje. Či už z jedného tábora alebo druhého. Takže je to v konečnom dôsledku jedno, a snažiť sa vyhovieť nejakej bájnej predstave univerzálneho rodičovstva je v podstate taká matkovská samovražda. Oveľa strategickejšie a oveľa príjemnejšie je jednoducho presvedčenie, že ste super. Ste super rodič pre vaše dieťa. Viete najlepšie, čo je pre neho najlepšie (intended!) a vy ste odborník na svojom mieste, nikto iný, iba VY.

Takže nabudúce, keď sa niekto dotkne vášho citlivého miesta, niečoho, čo vás mrzí, lebo máte pocit, že ste to mali urobiť inak, a stále ste sa cez to nepreniesli, alebo keď proste bohapusto napadne vaše rodičovské kompetencie, pošlite ho do hája. Vaše dieťa vás miluje, a to je podstatné. Miluje vás aj vtedy, keď ste nanič rodič, ale keďže ste super (funguje to, či? ) tak sa vôbec nemusíte trápiť. Prosím, nepíšte hejtujúce statusy alebo články na ľudí, ktorí vás urazili. Nemá to zmysel a produkuje to iba ďalší hejt z tej druhej strany, ktorá v podstate s vašim problémom a s ľuďmi, ktorí vás urazili, nemá nič spoločné.

A vy, ktorí tak radi rozdávate nevyžiadané rady a kritizujete iných za to, čo robia, či nerobia, kúpte si World of Warcraft alebo začnite štrikovať, whatever, proste, venujte svoj čas užitočnejším veciam. Podľa ľubovôle. Váš nevyžiadaný názor nikoho nezaujíma. Určite ste super rodičia (podľa môjho železného pravidla jednoznačne ste), tak nechajte aj iných, nech sú tiež super. Podľa seba. A svojich detí.

17 thoughts on “Som super rodič.

  1. Michaela

    Chcem byť matka ako Lenivá matka!! Taka superska! Zatiaľ mi ide len to s tou čokoládou 😘😘

    1. lenivamatka

      Cokolada is all you need! 😁😁😁

  2. katka

    tak toto je najlepsi clanok o rodicovstve ever ever ever.
    toto by mali tlacit a povinne rozdavat v pôrodniciach 🙂
    dojciaca, nosiaca, barefoot, hrda bio matka

    1. lenivamatka

      Dakujem ❤️ aj tak sme vsetky sibnute, tak co s nami 😁

  3. Skladka

    Tesať do kameňa! Verím, že raz to všetky pochopíme, každá z nás robí pre svoje deti maximum 😍
    A tá čokoláda, hmmm Oreo Milka, ehm. Zlatko, nejdeš do kuchyne? Chňap hneď celý rad do úst. 😂

    1. lenivamatka

      Ja nikdy nechápem, že tá čokoláda vydrží tak krátko! Kúpim si štyri a zrazu…nič!

  4. Stanka

    Našla som sa v mnohých zhejtovaných kategóriách od iných zhejtovaných matiek 😀 Skvelý článok, ľúbim ako píšeš ❤

    1. lenivamatka

      Ďakujem, to si veľmi vážim!

  5. Lucia

    Perfektne, dakujem, zlepsilo mi den, dovolila som si aj zazdielat:)

    1. lenivamatka

      Som poctená! Ďakujem 🙂

  6. Darina Minarik

    Dakujem lenivej matke! nie som sama, co nerobi ‚ veci ‚ ako sa maju robit a robia uz viac ako 30 rokov. Ano, mam rozmaznanu 11mesacnu dceru, lebo som si ju naucila na ruky a prsko. Nech! Je moja a ja som osoba, ktoru si ona vybrala za mamu.
    Tesim sa na dalsie ‚ vylevy‘ lenivej matky. Dakujem

    1. lenivamatka

      Aj ja ďakujem! A túliť sa je najviac. Nech to tým deťom vydrží čo najdlhšie!

  7. marci

    akoze, chcem byt tvoja kamoska! (povodne som chcela napísať I love you, ale to by bolo asi cez..) prosim vela este píš 😍

    1. lenivamatka

      Ďakujem! Budem sa snažiť 😀

  8. Zuzi

    Toto som si potrebovala dnes precitat 🙂
    Cely tyzden sa trapim nad tym, ze som zabudla na synov celodenny skolsky vylet a vypravila ho do skoly s obrovskou skolskou taskou a mizernou desiatou. Syn v pohode prezil, ale tie pohlady uciteliek.. ach, urcite som sa napevno zapisala do ich zoznamu nezodpovednych sebecko-nekompetentnych matiek. Ou jes.
    Ale mam este dalsie tri deti a vsetky styri ma bezhranicne lubia napriek mojim chybam, takze to je to najdolezitejsie. A basta.

    1. lenivamatka

      Vtipné je, že ak by sa to stalo mužovi, tak by bol stále hrdina, ako skvele zvláda štyri deti 🙂 tie nároky na ženy a matky sú šialené. A pritom, kým nejde o život, nejde o nič 🙂 si super mama!

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *